Školská zrelosť
Š K O L S K Á Z R E L O S Ť
Školská zrelosť, inak povedané pripravenosť na školu, znamená dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu úspešné osvojenie školských znalostí. Je to jav komplexný. Na zvládnutie školy musí byť dieťa pripravené nielen po stránke fyzickej, ale aj po stránke rozumovej, sociálnej a citovej.
ZNAKY ŠKOLSKEJ ZRELOSTI
- Fyzická vyspelosť a zdravotný stav / na základe lekárskeho posúdenia /
- Vek dieťaťa
- Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
- u chlapcov býva ” sociálne vyspievanie” v predškolskom veku pomalšie a menej vyrovnané
- Podnetnosť výchovného prostredia – stimulujúce rodinné prostredie
- Psychická zrelosť
- Vnímanie
- dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok
- pozná farby a vie ich pomenovať , pozná tvary a vie ich pomenovať
- Grafomotorika – kresba už vernejšie odráža skutočnosť dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu – úchop písadla je správne – pri kreslení preferuje jednu ruku
- Rozumové poznávanie
- deti sa začínajú opierať o analytické myslenie
- lepšie postihujú podobnosti a rozdiely
- začínajú chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok
- vedia svoje meno a priezvisko, adresu
- ovládajú detské riekanky a piesne
- úroveň matematických predstáv / rozoznávanie množstva, veľkosti, smeru, poradia /
- Vývin reči
- školsky zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky
- dyslália by mala byť napravená ešte pred vstupom do školy
- Pracovná vyspelosť
- dieťa vie odlíšiť hru od povin
- zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť
- má túžbu čítať
- primerané psychomotorické tempo
- Pozornosť
- dieťa sa dokáže dlhšiu dobu sústrediť na činnosť
- Citová a sociálna zrelosť
- emocionálna stabilita, odolnosť voči frustrácii a schopnosť prijať i prípadný neúspech
- strach, obavy, napätie, tréma obmedzujú výkonnosť dieťaťa
- sociálna zrelosť – dieťa sa dokáže odlúčiť od matky, podriadiť sa autorite
- schopnosť začleniť sa do kolektívu vrstovníkov
ŠKOLSKÁ NEZRELOSŤ
Deti trpiace čiastočným oslabením vo vývine niektorých psychických funkcií a schopností, pričom ich celková rozumová úroveň zodpovedá širšej norme.
Deti príliš nepokojné, nápadne pomalé, utlmené, impulzívne alebo ťažkopádne, neobratné, hravé, plačlivé, bez záujmu o plnenie predkladaných úloh.
Všeobecne príčiny školskej nezrelosti môžeme rozdeliť do týchto kategórii:
- Nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave
- Oneskorený mentálny vývin, znížená úroveň intelektových schopností
- Nerovnomerný vývin, oslabenie dielčich schopností a funkcií / pozri psychická zrelosť /
- Neurotický povahový vývin, neurotické črty a symptómy / pozri citová a sociálna zrelosť /
- Nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa
Príprava na školu je proces dlhý a cieľavedomý, a nemal by byť sústredený len na posledný rok pred zaškolením. Hranica medzi zrelosťou a nezrelosťou je veľmi relatívna. Ak máte pochybnosti, či vaše dieťa zvládne požiadavky školy, bolo by vhodné poradiť sa s odborníkmi- psychológmi. Pri psychologickom vyšetrení sa berú do úvahy aj genetické vybavenie, osobná a rodinná anamnéza, aktuálne schopnosti dieťaťa v rozumovej, sociálnej a citovej oblasti. Psychológovia po realizácii psychologického vyšetrenia dávajú odporúčanie, či dieťa zaškoliť alebo mu dať odklad školskej dochádzky.
PaedDr. Miturová I.
riaditeľka ZŠ